čo nám kto ponúka

Autor: Marek Vlášek | 29.11.2011 o 15:15 | Karma článku: 2,82 | Prečítané:  321x

Po páde vlády nenastalo obdobie ticha, ktoré by voličom umožnilo rozanalyzovať a ujasniť si kto je za čo zodpovedný. Jedna aféra strieda druhú. Mohlo by sa zdať že  strany nebojujú o hlasy voličov ale o level ich aféry čím väčší tým lepší. Lídri strán bývalo- súčasnej koalície sedia na svojich politických postoch dúfajúc, že sa neprevalia ich zvyšné aktivity o ktorých by občania nemali radšej nič vedieť. Avšak, istoty im pridala aféra s Ministrom obrany Ľubomíra Galka a jeho nevysvetliteľným odpočúvaním novinárov a niektorých predstaviteľov výkonnej moci Slovenskej republiky. A tak nám zostáva otvorená otázka, s akými prísľubmi pôjdu tento krát strany do predvolebnej kampane. Čo môžu strany pred voľbami ponúknuť svojím voličom aby v nich prebudili sympatie k ich straníckej politike.

SDKÚ-DS

Najsilnejšia strana v Slovenských pravicových kruhoch šla do posledných volieb s mottom transparentnej politiky. Svoju kampaň podporila určitou elimináciou vystupovania Mikuláša Dzurindu, ktorý sa v tých časoch pre verejnosť zdal ako nie práve dôveryhodný po tom, ako prepukol problém s odôvodnením financovania SDKÚ. SDKÚ urobili krok ktorý ukázal skúsenosť ktorú lídri tejto strany bez najmenších pochýb majú, za volebného lídra si vybrali Ivetu Radičovú. Iveta Radičová mala ako tvár bildboardov len umocniť stranícke smerovanie k transparentnosti. Osoba Ivety Radičovej bola ľudom známa vďaka jej prezidentskej kandidatúre a tak sa ľahko dostala do povedomia ľudí ako volebná líderka SDKÚ-DS.

 

Iveta Radičova by mohla v súčasnosti obhajovať svoju situáciu rovnako ako Marian Labuda st. ospravedlňoval svoje pôsobenie pred novembrom '89 („komunisti zneužili moju tvár"). Avšak ukázala svoj charakter a príčetnosť a za neúspech svojho postavenia priamo neobviňuje svojich straníckych kumpánov ktorí ju nepodporili vtedy kedy to potrebovala a ako môže niekto viesť vládu keď ho nepodržia ani tí, ktorí mu na tento post pomohli. Nie je možné povedať že by počas vlády „štvorlístka" transparentnosť na ministerstvách a úradoch nevzrástla. Ale takýto rast slúži najmä pre štatistické účely, ktoré neskôr strany využívajú ako reálne podklady, na ktorých demonštrujú plnenie svojich prísľubov.  Tu si však treba uvedomiť jednu matematickú skutočnosť, rozdiel medzi 0,1 a 0,2 sa dá vyjadriť ako 100% rast. Napriek tomu že je takýto progres 100% nemožno ho považovať na dostačujúci.  Fakt, že SDKÚ presadilo zverejňovanie zmlúv o verejnom obstávaní ešte neznamená, že sa toto zverejňovanie nedialo len vtedy, keď si boli všetky príslušné orgány vedomé že to neohrozí ich postavenie. Veď kto vidí problém so zverejnením zmluvy o kúpe pier, sponiek a ostatného kancelárskeho materiálu.  SDKÚ opäť ukázalo svoju vernosť heslu, víno kázať vodu piť. Strana ktorá sa hrdila ich snahou o transparentnosť akosi zabudla na toto ich smerovanie pri obstarávaní budovy pre Košický daňoví úrad a pri pre štát „výnosnom" predaji platinových mriežok. A tu je priestor na moju otázku. Čo ponúkne SDKÚ?  Transparentnosť im tento krát už asi nikto nezhltne, veď sta preukázali ako netransparentný. A k tomu ešte aj prispieva fakt že s pádom vlády prišli aj o najdôveryhodnejšiu političku spoza svojich radov Ivetu Radičovu. A ako by ani to ešte nestačilo, nepriamo si nenárokujú na  miesto vo vláde. SDKÚ radikálne odmieta vládnu spoluprácu s Ficovím SMER- SD aj keď takáto dvojkoalícia by bola asi to najlepšie pre Slovenskú politiku. Na druhej strane SDKÚ zatvára dvere pred spoluprácou so Sulíkovou SAS bez ktorej pomoci bude pravdepodobne nemožné vytvoriť pravicovú vládu čím sa SDKÚ sama odsudzuje na pôsobenie v opozícií. Neostáva nám nič iné iba čakať na ďalšie kroky ktoré SDKÚ podnikne a bude zaujimavé pozorovať ich predvolebné snaženie sa o hlasy  voličov.

SAS

Prvotina Richarda Sulíka SAS sa počas svojho pôsobenia vo vládnej koalícií ukázala ako tvrdí oriešok. Strana plná nepolitických odborníkov (bez skúseností) sa vo kľúčových otázkach prejavila ako strana s neoblomným prístupom a s pevnými hodnotami. Takýto prístup k politike môže často viesť až k vyeskalovaniu situácie v ktorej nie je iné východisko a rozpad zväzku. O tejto skutočnosti sme sa mohli presvedčiť pri otázke Eurovalu. Poslanci za SAS často vystupujú z pozície odborníkov v danej oblasti ale zabúdajú na jeden fakt, a to že ako poslanci sú hlavne politici a nie ekonómovia. V mnohých prípadoch zabudli poslanci za SAS že štát nie je podnik ktorého jediným cieľom je finančná prosperita. SAS akoby niekoľkokrát zabúdala na politické pozadie, či popredie ich pozície a nebrali do úvahy vplyv ich činov na politickú pozíciu Slovenska nie len v Európe. SAS založilo v posledných voľbách svoju predvolebnú kampaň na téme novej politiky, ktorú malo SAS priniesť do Slovenských radov. Ich kampaň sa prejavovala silno populistická, keď strana sľubovala lobing za legalizovanie marihuany, uzákonenie registrovaného partnerstva a iných liberálnych myšlienok, od ktorých ihneď po zvolení odstúpila. Populizmus Richarda Sulíka zožal úspech najmä u mladých voličov s naivnou predstavou zmeny.

Po rozpade vlády sa SAS vďaka ich postoju k Eurovalu mohli pasovať na lídrov pravice. Tento druh populizmu zo strany SAS vytvoril dobrú štartovaciu pozíciu pred blížiacimi voľbami. Ale stalo sa to, čo by sa v Japonsku označovalo za politické harakikry. Rezort podpredsedu SAS a v súčasnosti ex-ministe obrany Ľubomír Galko zneužil svoje postavenie a pomocou IVT zneuctil princíp demokracie. Odpočúvanie žurnalistov nemá ďaleko od ich politického prenasledovania a nasledovnej cenzúry.

Ak je toto tá nová politika ktorú mala SAS priniesť tak potom hovorím za väčšinu obyvateľov Slovenska, ale nie ďakujeme, radšej ostaneme  zakonzervovaný v tej našej starej, nudnej, statickej politike. Čo však zostáva nezodpovedané je nepochopiteľný postoj  SAS k celej situácií ktorá stojí za svojim ex-ministrom  a snaží sa zodpovednosť hodiť na konšpiračnú teóriu ktorú mala sformovať niektorá zo strán. Vo vyspelejšej strane by takáto aféra v okamžiku znamenala stiahnutie danej osoby z priamej politickej scény a nesnažila by sa obhajovať jeho excesy irelevantnými argumentmi. SAS- sloboda a solidarita, tento prečin jej podpredsedu je v priamom rozpore so slobodou a tak by strana mala do najbližších volieb ísť z názvom bez slobody- AS alebo PSIS- Proti Slobode iba Solidárne. A navyše SAS má podobný problém ako SDKÚ, odmieta spoluprácu so SMER- SD a pokiaľ nezmení svoj postoj k európskej politike tak je vyvrheľom medzi pravicovými stranami. I keď je vysoko pravdepodobné že teraz by s SAS nešli do koalície ani keby tento postoj zmenili.

 

KDH

Strana kresťanských demokratov vstúpila do koalície s liberálmi z SAS ktorých predvolebné heslá boli v rozpore s kresťanskými (konzervatívnymi) hodnotami. Ale čo iné sa dá čakať od strany ktorá vyje s tými ktorý sú pri moci. KDH po posledných voľbách, ako posledná odmietla ponuku SMER-SD k vytvoreniu spoločnej vlády. KDH je všeobecne známa svojím prezliekaním kabátov. Táto strana nemá do ďalších volieb čo nového ponúknuť(to síce nemala nikdy a stále má viac ako 5% hlasov). Avšak naproti svojím koaličným partnerom SAS a SDKÚ sú ochotný ísť do vlády so SMER-SD. Ale však prečo nie, veď kresťanská morálka nehovorí nič o prevliekaní politických kabátov. Ich konanie nie je v priamom rozpore s Bibliou však chcú len politickú moc aby mohli našu krajinu viesť k duchovnej očiste.

MOST-HÍD

Politická strana Béla Bugára sa zdá ako najlepšie východisko pre pravicového voliča. Nie sú s nimi spojené žiadne výrazné aféry. V ich rezortoch sa nevyskytli žiadne do oči bijúce problémy a aj v médiách vystupovali veľmi umiernene. Boli nenápadnou stranou , takou šedou myškou štvorlístka bezproblémová strana. Áno, toto všetko je síce pravda strana bez afér, ale taktiež strana bez vplyvu . MOST-HÍD je síce nekonfliktnou stranou maďarskej menšiny ale zároveň je stranou ktorá sa nesnaží robiť „veľkú politiku". MOST- HÍD reprezentuje potreby menšín na Slovensku, túto skutočnosť sa im podarilo plniť pomerne úspešne, boli reprezentatívny, otázne je či to je to čo voličom MOSTu stačí. MOST ako pravicová strana taktiež kategoricky neodmieta spoluprácu so SMERom ale otázne je, či by v koalícií s tak silnou stranou akou SMER je, mali možnosť presadiť aj niektorý zo svojich návrhov.

 

SMER-SD

SMER-SD je vďaka ľavicovému populizmu a charizmatickej osobnosti Róberta Fica najsilnejšou stranou na našom území. Róbert Fico je ideálna osobnosť na vedenie strany akou SMER-SD je. Jeho osobnosť a rétorické schopnosti dokážu presvedčiť ale aj očierniť nejednu osobu. Jediným jeho nedostatkom je neschopnosť sa utiahnuť do úzadia a správať sa iba ako pozorovateľ. Fico je ako boxer, keď nájde medzeru kadiaľ by mohol súpera zničiť neváha tak urobiť. Namiesto toho aby sa niekedy stiahol a nechal dvoch kohútov aby sa medzi sebou poďobali sami, tak ešte zveličuje daný problém. Tento jeho prístup k veci často poukazuje na Fica ako na hlavný zdroj zla medzi stranami, a že jeho dychtivá túžba po moci môže za problémy ktoré sa vyskytujú. Keďže na Slovenskú prevláda stredná vrstva pre ktorú je politika SMERu ľúbivá tak je pochopiteľné že je najsilnejšou stranou. Ich cesta do „ľudských srdci" vedie cez sociálne výhody pre najmä pre strednú vrstvu a podporu pracujúcej triedy. Problém nastáva pri otázkach získavania zdrojov na realizáciu tohto Welfare spôsobu vládnutia. Strana SMER nesúhlasí s vyšívaním DPH a ako zdroj financií vidia vyššie zdaňovanie korporácií a bohatšej vrstvy obyvateľstva. Pred blížiacimi voľbami majú však SMERáci najlepšiu štartovaciu pozíciu. Jednak sa pravicová štvorkoalícia ukázala ako neefektívna a nestabilná a potom momentálna situácia s aférami umožňuje SMERu vyniknúť a poukázať na chyby pravicovej vlády. Dôležité bude, ako SMER túto situáciu zužitkuje. SMER-SD sa stavia k tvoreniu povolebnej koalície veľmi otvorene. Nezamieta žiadneho z potenciálnych partnerov. Toto ich stanovisko ukazuje SMER ako stranu s otvorenými možnosťami čo im môže opäť priniesť určité percento hlasov.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?